Riaditeľ firmy ViVa Trans, ktorý firmu aj založil, má 24 rokov a jeho mottom je, že na trhu nemusí byť najväčší, ale najlepší. Vo voľnom čase hrá biliard, ba pod názvom Viva Trans 8ball cup usporadúva aj biliardovú súťaž. 10 rokov tancoval na vysokej úrovni, viac rokov bol členom slovenského reprezentačného tímu, podporuje motorové športy, podľa neho „potrebuje naše mesto zásadnú zmenu, preto som sa rozhodol, že budem kandidovať vo voľbách mestského zastupiteľstva. V mojich očiach je helloGúta jediný tím, ktorý vie do života nášho mesta vniesť pozitívnu zmenu, pracujú, rozvíjajú sa, pravidelne prichádzajú s kreatívnymi, jedinečnými nápadmi.“ Rozprávali sme sa s Viktorom Vargom.
Zaoberáš sa mnohými vecami, máš čas aj na súkromie?
So svojou priateľkou Viktóriou Czigleovou tvoríme pár už 3 roky, žijeme spolu v mestskom byte. Poznáme sa už veľmi dlho, chodili sme s Viki spolu do škôlky. Nešli sme však naraz do školy, tak sa naše cesty rozišli, môžem však povedať: toto je taká prvá a posledná láska. Ja som strednú školu navštevoval v Bratislave, tam som býval na internáte, domov som chodieval len každé dva týždne. Keď som navštevoval piaty ročník strednej školy, vtedy som Viktórii začal dvoriť. Mám staršieho brata, ktorý pracuje v Rakúsku, podnikám spolu so svojím otcom, zhora na mňa dozerá a pomáha mi, keď treba, poradí, aby podnikanie fungovalo ešte lepšie a aby som sa nedopustil chyby. Moja mama je v domácnosti.
Čo si sa učil v Bratislave?
Chodil som na hotelovú akadémiu, túto školu si mnohí mýlia s odborom kuchár-časník, ale nie je to to isté. Je to štúdium, kde sa vyučuje hotelový manažment, teda sa žiak pripravuje na vedenie hotela, a samozrejme sme mali aj praktickú výučbu, pracovali sme ako čašníci a aj sme varili.
Tí, ktorí Ťa poznajú, vedia, že v odbore si nikdy nepracoval.
Po skončení školy som sa vrátil domov, chýbalo mi Kolárovo. Tento odbor je veľmi pekný a zaujímavý, problémom však je, že tu, na Slovensku sa v ňom človek ťažko uplatní, je to vlastne služba na vyššej úrovni, a ak by som chcel vedomosti získané v strednej škole uplatniť, musel by som sa odsťahovať do zahraničia, tam by som musel pracovať, a nepáčila sa mi myšlienka, že mám opustiť rodinu, moje mesto. V Kolárove mám veľmi veľa priateľov, rozhodol som sa teda radšej tak, že pomôžem otcovi v podnikaní, po skončení školy som začal s otcom podnikať. Otec už aj dávnejšie mal nákladné autá, ktorými rozvážal zeleninu, avšak po skončení sezóny len nevyužité stáli na dvore. Keď som pracoval na Komoči počas podujatia „Beach parádé“, zoznámil som sa s vedením firmy STIGI TRANS, uzavreli sme zmluvu, ako zamestnanec som im rozvážal tovar a od otca som si prenajal dodávku, takto začalo podnikanie. Dva roky som s dodávkou brázdil cesty Európy, podarilo sa mi nazbierať toľko peňazí, aby som mohol kúpiť prvé auto, neskôr druhé, tretie. Firmu som založil pred dva a pol rokmi, k dnešnému dňu spolu s partnermi budeme mať už 23 vozidiel. Predstava firmy ViVa Trans nie je taká, že chce byť najväčšia na trhu, ale najlepšia. Momentálne zamestnávame 2 špeditérov, 1 obchodného zástupcu, 1 ekonóma a 25 šoférov.
Riadiť toľko ľudí v takomto mladom veku nie je príliš veľká zodpovednosť? Čo bolo pri vybudovaní podnikania najťažšie?
Keď sme mali len 3 autá, dodávka musela mať v daný deň stále prácu, nevedel som plánovať vopred, nemohol som sa stretnúť s novými klientmi, partnermi, nemohol som ísť na rokovania, uzatvárať zmluvy, lebo môj denný program bol taký, že som musel vodičom nájsť prácu, aby ani oni nemuseli čakať na jednom mieste, lebo keď oni nejazdia, nebude ani práca, ani peniaze. Musel som nájsť zlatú strednú cestu, aby som plánoval na 2-3dni vopred, aby som mohol ísť na rokovania s novými partnermi. Dnes už dvaja špeditéri vybavujú vodičom prácu, do firmy prichádzajú noví obchodní zástupcovia. Je to veľká zodpovednosť, ale verím mojim kolegom, tak je aj naša spolupráca jednoduchšia. Podnik ViVa Trans vznikol 2.apríla 2016, v budúcom roku by sme ho chceli transformovať na s.r.o.
Kade jazdia autá?
Zopár áut má trasu len vnútroštátnu, väčšina chodí ale do zahraničia, na dvojtýždňové turnusy. Nad 3,5 tony našim zákazníkom vyhovieme špedíciou, nie je pre nás problém, ak nevieme odviesť objednávku vlastným autom, máme veľa partnerov, od kamiónov 7,5ton až po 24 alebo 48 ton. Naša špedícia má skúsenosti dokonca aj s Thajskom, Amerikou a Anglickom. Anglicko je síce časťou Európy, ale tovar sa preváža loďou-kompou.
Vo voľnom čase hráš rád biliard a povedzme, si duchovným otcom súťaže ViVa Trans 8ball cup.
Je to amatérska biliardová súťaž. Od malička sme s bratom veľmi radi hrali biliard. Vieme, že Kolárovo bolo v oblasti biliardu na veľmi dobrej pozícii, čo sa týka športu, kolárovský tím bol viacnásobný slovenský víťaz, hrali v extra lige. Tento tím už ale neexistuje, keďže jeho členovia si založili rodiny, odišli pracovať do zahraničia, odvtedy biliard na športovej úrovni upadá. Teraz chodíme do klubu Palace Billiard, inde na to nie je možnosť. Všimol som si že veľa mladých má záujem o biliard. Myslel som to teda tak, že sa pokúsime dať týmto mladým možnosť, pokúsme sa ich pre tento šport zanietiť, zorganizujme biliardovú súťaž. Najprv len my, Kolárovčania, bolo nás 5-6-7. Tento mesiac budeme už ale organizovať 15. súťaž, ktorá sa koná každú poslednú nedeľu v danom mesiaci. Peniaze sa vyhrať nedajú, víťazi však dostanú krásnu trofej a občertvenie. Som pyšný na to, že aj slovenský majster v snookeri rád príde, sleduje mladé talenty, snaží sa im poskytnúť dobré rady, ako zvládnuť dané situácie, samozrejme, ak príde, on vyhráva. Mimochodom, reč je o Balázsovi Kölesovi z Komárna, ale hráči prichádzajú aj zo Senice, Bratislavy, Nitry, Banskej Bystrice. Môžem pokojne povedať, že na súťaže nechodí len kolárovské spoločenstvo, ale pomaly sa tu zídu hráči biliardu z celého Slovenska, priemerne máme 10-16 účastníkov.
Za svoju srdcovú záležitosť považuješ aj kariéru súťažiaceho moto3.
Od malička som jazdil na motorke a preto je motošport mojou srdcovkou. Viktor Kacko je nadaný motorkár. V Kolárove to nie rozšírený šport, reč je o okruhovej jazde na motorke. Viktor v tomto roku súťažil v Orechovej Potôni na Slovakia Ringu v súťaži Alpe Adria Cup a v Maďarsku na Pannonia Ringu a na Hungaroringu. V tomto roku sadol na motorku v novej kategórii, predtým súťažil na motorke 125ccm, teraz už na 300ccm Yamahe. Toto je už väčšia a ťažšia motorka, súťažiaci musí na svojom štýle veľa vecí zmeniť, musí si na motorku zvyknúť. Výsledky očakávame až na budúci rok, túto sezónu považujeme za testovaciu, prispôsobili sme základnú výbavu motorky Viktorovým požiadavkám. V tomto roku sa naučil, ako rýchlo zvládnuť zákrutu, vyjsť z nej, ako vie lepšie predbiehať, kedy ako stlačiť plyn a dúfame že na budúci rok sa nám podarí zapojiť sa do seriálu o slovenský majstrovský titul, je to súťažná séria. Podpora Viktora Kacka nie je len moja srdcová záležitosť, nepodporuje ho len VIVA Trans, ale aj helloGúta. Je to veľmi drahý šport, už aj motorka je drahá, cestovanie, registračný poplatok, benzín, gumy, oprava. Bolo by dobré získať pekné umiestnenie na súťaži Alpe Adria Cup, na troch súťažných okruhoch organizujú moto3 súťaž, na Pannonia Ringu, vedľa mesta Sárvár, na Slovakia Ringu a Hungaroringu.
Aké sú Tvoje plány do budúcnosti?
Mnohí sa ma pýtajú, prečo kandidujem za poslanca, bol to spontánny nápad, keďže som vždy vedel, že Kolárovo napreduje len pomaličky, ale keď to porovnám s okolitými dedinkami, tak tie sa rozvíjajú a budujú rýchlejšie ako Kolárovo. Keď som si zapol GútaTV a videl som zasadnutie mestského zastupiteľstva, kde za 5 minút rozdelili 35 tisíc eur na podľa mňa zbytočné veci, vtedy som sa definitívne rozhodol, že budem kandidovať. Tento týždeň za mnou prišiel futbalový tím, nemajú dresy, aj strecha športovej haly čaká na rekonštrukciu, darmo budeme mať dobrých športovcov, keď nebudú mať dané podmienky, aby mohli pokojne a bezpečne hrať. Mesto potrebuje zmenu hodnotového rebríčka, s novými tvárami, Kolárovčania potrebujú dynamické vedenie, verím v to, že môjmu priateľovi, Tiborovi Forróovi, sa podarí uskutočniť svoje plány.
